V rámci organizovania svojej činnosti musí advokát pri výbere najvhodnejšieho prostriedku alebo spôsobu poskytovania právnej služby nevyhnutne vziať na zreteľ nielen osobitnosti každej prejednávanej veci, ale tiež to, akým spôsobom bola medzi ním a klientom upravená otázka zastúpenia advokáta iným advokátom. Do úvahy tu medziiným prichádza buď zastúpenie iným advokátom alebo podanie žiadosti o odročenie pojednávania.
V minulosti sa pojednávania odročovali z rôznych dôvodov, v dôsledku čoho vznikali prieťahy v konaní. Niekedy z objektívnych dôvodov, ale v mnohých prípadoch išlo len o obštrukčné správanie strany alebo ich zástupcov. Bolo to spôsobené tým, že procesná právna úprava bola nedostatočná a prax súdov pri posudzovaní dôvodov na odročenie pojednávania bola nejednotná. Tento stav sa zmenil nadobudnutím účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov.
Nová právna úprava postavila do popredia hospodárnosť konania najmä s ohľadom na základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Na základe novej právnej úpravy sa tak aspoň čiastočne zaviedli procesné normy upravujúce dôvody, za ktorých môže byť pojednávanie odročené.
Osobitnou kategóriou je však kolízia viacerých pojednávaní advokáta ako dôvod na odročenie pojednávania. Základ právnej úpravy vychádza z právnej úpravy výkonu advokácie obsiahnutej v ust. § 16 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorá advokátovi zásadne dáva možnosť poveriť právnym zastupovaním iného advokáta alebo advokátskeho koncipienta prostredníctvom substitúcie. Možnosť substitučného zastúpenia však závisí od viacerých skutočností a najmä od vôle zastúpeného klienta. Rovnako je potrebné možnosť substitučného zastúpenia podľa § 16 zákona č. 586/2003 Z.z. dôsledne odlišovať od povinnosti ustanoviť zástupcu pre prípad prekážky výkonu advokácie podľa § 17 zákona č. 586/2003 Z.z.
V zmysle Čl. 47 ods. 2 Ústavy SR:
„Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.“
V zmysle Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR:
„Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.“
V zmysle ust. § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov:
„Každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta.“
V zmysle ust. § 16 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov:
„Advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom.“
V zmysle ust. § 16 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov:
„Pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta.“
V zmysle ust. § 16 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov:
„Zastupovanie podľa odsekov 1 a 2 nie je možné proti vôli klienta.“
V zmysle ust. § 183 ods. 1 druhá alinea zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov:
„Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.“
V zmysle ust. § 183 ods. 2 prvá alinea zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov:
„Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.“
V zmysle uvedenej právnej úpravy teda platí, že advokát môže využiť možnosť zastúpenia iným advokátom, advokátskym koncipientom alebo iným zamestnancom advokáta vždy, s výnimkou prípadu, ak je takéto zastúpenie proti vôli klienta.
Vôľa klienta je preto rozhodujúca. Vzťah medzi advokátom a klientom sa zakladá na vzájomnej dôvere. Je výlučným právom klienta aby sa rozhodol, či súhlasí so zvolením prípadného zástupcu, alebo trvá na osobnom zastúpení povereným advokátom. Klient môže trvať na takejto požiadavke z akéhokoľvek dôvodu, pričom zásadne nie je povinný tieto dôvody komukoľvek preukazovať. V praxi sa tak väčšinou jedná o prípady, kedy je predmetom právneho zastúpenia vec, ktorú klient chce prejednávať len s povereným advokátom, ktorému dôveruje a z osobných dôvodov nechce, aby sa o veci dozvedeli iné osoby než tie, ktoré sú nevyhnutne nutné na prejednanie veci.
Ak teda v praxi dôjde k vzniku situácie, kedy dôjde ku kolízii pojednávaní, advokát vykonáva advokáciu samostatne a vôľa klienta mu neumožňuje využiť substitučné zastúpenie, je povinný zvážiť niekoľko skutočností a podľa toho rozhodnúť, ako zabezpečí ochranu práv svojho klienta.
Advokát je povinný v prvom rade zvážiť, či medzi kolidujúcimi pojednávaniami je dostatočný časový odstup, ktorý mu umožňuje zúčastniť sa oboch pojednávaní bez potreby ich odročenia.
V druhom rade je povinný zvážiť, či úprava zastúpenia medzi ním a klientom umožňuje využitie substitúcie aspoň v jeden z kolidujúcich vecí.
V prípade, ak advokát nemôže využiť substitučné zastúpenie v ani jednom prípade, je povinný zvážiť osobitosti jednotlivých prípadov, napr. uprednostniť trestnú vec pred civilnou vecou, vec u ktorej sa očakáva skončenie dokazovania a prednes záverečných rečí pred prvým pojednávaním vo veci, vec u ktorej bol termín pojednávania nariadený skôr a pod. V takom prípade prichádza do úvahy aj možnosť odročenia jedného z kolidujúcich pojednávaní.
Na danom mieste poukazujeme na existujúcu judikatúru, pričom v zmysle záverov prijatých uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.08.2011, č. k.: 1 Cdo 100/2011:
„Advokát, ktorý zistí, že v dvoch súdnych konaniach dochádza v určitý deň ku kolízii nariadených súdnych pojednávaní, má vo všeobecnosti možnosť osobne sa zúčastniť na jednom z pojednávaní a v prípade druhého kolidujúceho pojednávania „účelne využiť všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje“ – do úvahy tu medziiným prichádza buď zastúpenie iným advokátom alebo podanie žiadosti o odročenie pojednávania. V rámci organizovania svojej činnosti musí advokát pri výbere najvhodnejšieho prostriedku alebo spôsobu poskytovania právnej služby nevyhnutne vziať na zreteľ nielen osobitnosti každej prejednávanej veci, ale tiež to, akým spôsobom bola medzi ním a klientom upravená otázka zastúpenia advokáta iným advokátom. Možnosť zastúpenia advokáta iným advokátom vyplýva priamo zo zákona (viď § 25 ods. 3 O.s.p. a tiež § 16 ods. 1 zákona o advokácii) a advokát túto zákonnú možnosť (oprávnenie) nesmie využiť len vtedy, ak by zastúpenie bolo proti vôli zastupovaného účastníka (§ 16 ods. 3 zákona o advokácii).“
Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.08.2011, č. k.: 1 Cdo 100/2011
Právne závery prijaté uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.08.2011, č. k.: 1 Cdo 100/2011 boli zahrnuté do novej právnej úpravy vymedzenej zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov, pričom ust. § 183 ods. 1 druhá alinea a ust. § 183 ods. 2 prvá alinea cit. zákona vychádzajú práve z tejto judikatúry.
Ak advokát zistí, že došlo ku kolízii viacerých termínov pojednávaní, je povinný využiť najprv zákonné možnosti substitučného zastúpenia a zabezpečiť tak ochranu práv zastúpeného klienta tak, aby jeho vec mohla byť prejednaná bez zbytočných prieťahov, a až ako poslednú možnosť využiť možnosť odročenia pojednávania.
Žiadosť o odročenie pojednávania je advokát povinný náležite preukázať. Pokiaľ vôľa klienta je vyjadrená priamo v obsahu udeleného poverenia, je jeho obsah záväzný nielen pre zastupujúceho advokáta, ale aj pre súd, ktorý posudzuje dôvodnosť návrhu na odročenie pojednávania. V prípade ak obsah poverenia neobsahuje prejav vôle zastúpeného vo vzťahu k možnosti využitia substitúcie vôbec, alebo ju priamo umožňuje, je advokát povinný preukázať aj skutočnosť, že zastúpený klient napriek obsahu udeleného poverenia, na osobnom zastúpení povereným advokátom na nariadenom pojednávaní trvá.
Súdy však zásadne nesmú nútiť stranu konania, aby sa vzdala zvoleného zástupcu z radov advokátov a zvolila si iného advokáta. Ani právna úprava obsiahnutá v ust. § 183 ods. 2 druhá alinea, ust. § 184 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov nedáva súdu oprávnenie nariadiť strane konania povinnosť zmeny právneho zastúpenia. Tieto ustanovenia len upravujú prípady, kedy strana konania, ktorá nie je zastúpená, trpí dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý jej neumožňuje osobnú účasť na pojednávaniach alebo sa strana konania bez dôležitého dôvodu ospravedlňuje z pojednávaní, čím marí prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote. V takom prípade je súd oprávnený nariadiť strane, aby sa nechala zastúpiť na ďalšom pojednávaní. Slovné spojenie „inou osobou“ obsiahnuté v ust. § 183 ods. 2 druhá alinea zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov však nie je možné viazať na osobu advokáta v postavení zástupcu strany konania. Znenie cit. zákonných ustanovení v žiadnom prípade nemôže byť vykladané tak, že v konečnom dôsledku porušuje právo každého na slobodnú voľbu advokáta. Obmedzenia takejto voľby môžu vyplývať len z obmedzenia výkonu advokácie z dôvodu výskytu prekážky u zvoleného advokáta v zmysle existujúcej právnej úpravy.
© 2024, JUDr. Martin Kovács