V súčasnosti sú realizované legislatívne kroky k tomu, aby bolo možné odobrať nezákonne resp. „podvodne“ získaný akademický titul. Zásadne však nesúhlasíme s tým, aby koncepcia vychádzala zo zásady „Kto udeľuje, ten odníma.“, a to z dôvodu viacerých aplikačných problémov, ktoré takýto postup vyvoláva.
Odobratie akademického titulu má povahu určitého postihu ev. sankcie za konanie, ktorým došlo k porušeniu viacerých práv, najmä autorského práva autora pôvodného diela, porušenia študijného poriadku, rigorózneho poriadku, prípadne iného interného predpisu alebo smernice vydávanej vysokou školou, ktorá upravuje podmienky získavania akademických titulov, postup pri vypracovaní záverečných alebo vedeckých prác a ich náležitosti v nadväznosti na zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V prípade, ak by mala mať vysoká škola právomoc na odobratie akademického titulu, muselo by byť splnených viacero podmienok:
| 1/ | Vysoká škola by v konaní musela mať postavenie správneho orgánu a konanie o odobratí akademického titulu by muselo mať povahu správneho konania. Ide o predpoklad na to, aby mohlo byť vydané riadne rozhodnutie v správnom konaní, ktoré má charakter verejnej listiny. |
| 2/ | V prípade existencie konania naznačeného v bode 1. musí byť zabezpečená dvojinštančnosť konania, teda v prípade konania pred napr. disciplinárnou komisiou (alebo iným na to zriadeným prieskumným orgánom) by o rozhodnutí musel rozhodnúť predseda správneho orgánu, t.j. rektor, alebo nadriadený orgán, ktorým je Ministerstvo školstva SR. Treťou možnosťou je konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov pred správnym súdom, obdobne ako tomu bolo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016. |
| 3/ | Správne konanie pred vysokou školou by malo povahu osobitného druhu správneho konania, čomu by musela zodpovedať aj právna úprava a zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov by musel obsahovať procesné ustanovenia a možnosťou subsidiárnej aplikácie všeobecného predpisu o správnom konaní. |
| 4/ | Je otázne, akú povahu by mala mať sankcia, ktorou by malo dôjsť k odobratiu akademického titulu. V prípade disciplinárneho konania by bolo výsledkom disciplinárne alebo kárne opatrenie, ktoré je nedostatočné na odobratie akademického titulu udeleného verejnou listinou. V prípade priestupkového konania by postup musel byť upravený v súlade so zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pričom priestupok by bolo možné prejednať a sankciu uložiť len v lehote 2 rokov od jeho spáchania (§ 20 ods. 1 ZoP). Navyše s prihliadnutím na sankcie, ktoré je možné uložiť (§ 11 ods. 1 ZoP) je len odobratie titulu neprimerane nízkou sankciou. Zároveň by bolo potrebné preukazovať úmyselné zavinenie, čo by nezodpovedalo požiadavkám praxe. V prípade správneho konania, ak by uvedená sankcia mala mať charakter sankcie za správny delikt, by bola potrebná výrazná zmena legislatívy, pričom posudzovanie takého konania len ako správneho deliktu by neodradilo páchateľov do budúcnosti a netrestalo prípadného spracovateľa záverečnej alebo vedeckej práce, ak by bol odlišný od osoby vydávajúcej sa za autora. |
Zhrnutím uvedeného je zrejmé, že odobratie akademického titulu v správnom konaní nezodpovedá požiadavkám praxe, nie je dostatočne flexibilné, vyvoláva aplikačné problémy a nespĺňa požiadavky na preventívnu a represívnu funkciu takejto sankcie.
Neoprávnené užívanie akademických titulov je však celospoločenský problém, čomu by mala zodpovedať právna kvalifikácia závažnosti takéhoto konania, a tomu zodpovedajúci procesný postup a povaha sankcie, ktorá by bola výsledkom takého konania.
Jediným konaním spôsobilým vyjadriť závažnosť protispoločenského charakteru neoprávneného užívania akademického titulu a súčasne spĺňať požiadavku na preventívnu a represívnu funkciu takejto sankcie v prípade jeho odňatia, sa javia byť iba prostriedky trestného práva.
Navrhovali by sme preto prijatie novej skutkovej podstaty trestného činu, a to „Neoprávnené užívanie akademického titulu“.
V praxi môže dôjsť bežne k dvom prípadom neoprávneného užívania akademického titulu.
| 1/ | V prvom rade pôjde o prípady, kedy fyzická osoba používa akademický titul bez toho, aby splnila podmienky pre jeho udelenie, t.j. bez toho aby vyštudovala príslušný vedný odbor, vypracovala záverečnú alebo vedeckú prácu, obhájila ju a bol jej akademický titul riadne udelený akreditovanou vysokou školou. Osobe, ktorej akademický titul nikdy nebol udelený, a napriek tomu si ho uvádza pred menom alebo za menom, tým pádom ani nemôže byť odobraný a v zásade ani nemôže byť účastníkom správneho alebo iného obdobného konania. To však neplatí v prípade právnej kvalifikácie takéhoto konania ako trestného činu. Za neoprávnené užívanie akademického titulu v tomto prípade môže byť páchateľ odsúdený a je zachovaná aj personalita ukladania trestov a ochranných opatrení. Páchateľovi síce nemôže byť uložený trest straty akademického titulu, môže mu však byť uložený trest odňatia slobody, ktorý môže byť podmienečne odložený, môže mu byť stanovená skúšobná doba, môžu mu byť uložené alternatívne tresty ako napríklad peňažný trest. |
| 2/ | V druhom rade pôjde o prípady, kedy fyzická osoba formálne vypracovala záverečnú alebo vedeckú prácu, prípadne ju obhájila a bol jej riadne udelený akademický titul, avšak pri vypracovaní záverečnej alebo vedeckej práce páchateľ neuviedol úplný zoznam zdrojov, obsah diela vykazuje vysoké percento zhody s dielom iného autora, pričom páchateľ v diele prezentuje preberané myšlienky ako svoje vlastné. Ide o prípady preberania doslovných viet, myšlienok a názorov bez uvedenia autora a ich citácie podľa príslušnej normy ISO, ev. o prípady nezákonného parafrázovania. Právna kvalifikácia skutku podľa tohto prípadu zahŕňa všetky prípady plagiátorstva. Význam tejto kvalifikácie spočíva aj v tom, že ide o špecifickú formu podvodu, kedy vysoká škola bola páchateľom uvedená do omylu o autorstve k záverečnej alebo vedeckej práci, pričom v tomto prípade nepôjde o majetkový prospech, ale o inú výhodu vo forme akademického titulu. Páchateľovi môže byť uložený trest odňatia slobody popri treste straty akademického titulu, trest odňatia slobody môže byť podmienečne odložený, a páchateľovi môže byť uložený peňažný trest ako alternatívny trest popri treste straty akademického titulu ako aj skúšobná doba. |
| 3/ | V treťom rade by mali byť trestne zodpovední aj tí, ktorí napomohli páchateľovi k získaniu akademického titulu tým, že vypracovali v mene páchateľa dielo alebo jeho časť. Kvalifikovaná skutková podstata by mala prihliadať na prijatie odplaty za takúto pomoc a na rozsah obohatenia. V praxi je možné stretnúť sa s mnohými prípadmi, kedy ľudia vypracovávajú „bakalárky“, „diplomovky“ alebo „rigorózky“ za odplatu. |
Kriminalizácia konaní uvedených v prípadoch 1. až 3. viac zodpovedá požiadavkám praxe, je spôsobilá pôsobiť preventívne aj represívne. Tomu však musí zodpovedať aj právna úprava a postupy pri vyšetrovaní.
V súčasnosti je v ust. § 32 písm. j/ zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) ako jeden z druhov trestov upravený trest straty čestných titulov a vyznamenaní. Súčasná právna úprava teda pripúšťa odobratie čestného titulu ex lege definované ako „stratu“ čestného titulu. Podmienky ukladania trestu straty čestných titulov a vyznamenaní upravuje následne ust. § 63 Trestného zákona.
V prvom rade je teda potrebné upraviť ako jeden z druhov trestov „trest straty akademického titulu“. Novela môže byť vykonaná zmenou ust. § 32 písm. j/ Trestného zákona, pričom nové znenie tohto druhu trestu by bolo „trest straty akademického titulu, čestných titulov a vyznamenaní“. Druhou možnosťou, zrejme vhodnejšou, je prijatie nového druhu trestu prijatím nového ustanovenia § 32 písm. k/ Trestného zákona v znení „trest straty akademického titulu“ a prijatie podmienok pre jeho uloženie novým ustanovením § 63a Trestného zákona. Ustanovenie § 65a v Trestnom zákone už existuje a z hľadiska systematického členenia druhov trestov sa javí vhodnejšie zmeniť ust. § 32 písm. k/ a prečíslovať ust. § 32 písm. k/ a l/ a označovať ich po novom ako písm. l/ a m/.
Systematické zaradenie novej skutkovej podstaty trestného činu „Neoprávnené užívanie akademického titulu“ sa javí najvhodnejšie jeho zaradením za Poškodzovanie cudzích práv podľa § 375 a nasl. Trestného zákona. Nová skutková podstata trestného činu „Neoprávnené užívanie akademického titulu“ by teda bola zaradená v ust. § 376a Trestného poriadku.
Pokiaľ ide o skutkové podstaty uvedeného trestného činu, hypotéza právnej normy § 376a Trestného zákona by mala zodpovedať trom prípadom, ktoré môžu v praxi nastať, čomu zodpovedá prijatie troch základných skutkových podstát. Základná skutková podstata v prvom odseku by mala byť plagiátorstvo (prípad 2.), v druhom odseku výpomoc k získaniu titulu (prípad 3.) a v samostatnej skutkovej podstate s miernejším trestom podľa § 376b Trestného zákona užívanie titulu bez jeho udelenia (prípad 1.). Kvalifikované skutkové podstaty by mali prihliadať na to, či páchateľ získaním titulu mohol získať výhodnejšie postavenie alebo pozíciu, z ktorej jej mohol plynúť vyšší majetkový prospech a rovnako aj rozsah konania.
Otázkou zostáva, či zásah do autorského práva má byť ku neoprávnenému užívaniu akademického titulu v pomere špeciality alebo nie. V prípade konania upraveného § 376b Trestného zákona nedochádza k zásahu do autorského práva, avšak pri skutkovej podstate podľa § 376a Trestného zákona naopak dôjde vždy k zásahu do autorského práva. Tým pádom by bol páchateľ stíhaný vždy za dva trestné činy spáchané v súbehu, v dôsledku čoho by trest odňatia slobody bolo vždy potrebné upraviť asperačnou zásadou podľa § 41 Trestného zákona. Zásah do autorského práva by mal byť preto súčasťou hypotézy právnej normy vyjadrujúcej základnú skutkovú podstatu a trest odňatia slobody by nemal byť nižší než v prípade Porušovania autorského práva podľa § 283 Trestného zákona. Sprísnenie trestu s prihliadnutím na charakter takéhoto konania by malo byť vykonané len zvýšením spodnej hranice trestu odňatia slobody. Rozsah trestu odňatia slobody za spáchanie prečinu Neoprávnené užívanie akademického titulu podľa § 376a Trestného zákona spáchaného v základnej skutkovej podstate by mal byť určený rozsahom šesť mesiacov až dva roky (v prípade § 283 Trestného zákona je to 0 až 2 roky, t.j. nie je určená spodná hranica). V prípade Neoprávneného užívania akademického titulu podľa § 376b Trestného zákona spáchaného v základnej skutkovej podstate sa navrhuje miernejší trest, keďže nedochádza k zásahu do autorského práva a páchateľ používa akademický titul, hoci mu nikdy nebol udelený. Keďže takýmto konaním dochádza k dehonestácii vysokoškolského vzdelávania a vyvolávaniu nebezpečenstva omylu v záväzkových vzťahoch, za dostatočne primeraný považujem trest odňatia slobody v trvaní až na 6 mesiacov, t.j. 0 až 6 mesiacov.
Z uvedených dôvodov sa preto javí byť vhodnejšie upraviť neoprávnené užívanie akademického titulu ako skutkovú podstatu trestného činu, prijať stratu akademického titulu ako jeden z druhov trestov a zadefinovať tomu zodpovedajúce pojmy napr. v súvislosti s určením percenta zhody, ktoré sa bude považovať za plagiát. Aplikačnou otázkou ostáva len otázka posudzovania zhody. Najvhodnejším sa javí byť zriadenie odbornej komisie pre posudzovanie zhody na vysokých školách, pričom odborné stanovisko vysokej školy, ktorá mala udeľovať akademický titul by predstavoval nevyhnutný podklad pre zákonné rozhodnutie v trestnom konaní. Posúdenie, či určité konanie by mohlo napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu, právna kvalifikácia konania, hodnotenie dôkazov a formulácia záverov a v konečnom dôsledku rozhodnutie o vine by mali byť ponechané orgánom činným v trestnom konaní v súlade so zásadou vyjadrenou ust. § 2 ods. 10 a § 2 ods. 12 Trestného poriadku, pričom odborná komisia vysokej školy pre posudzovanie zhody by mala len formálne posúdiť rozsah zhody porovnávaných diel a vyjadriť ho percentuálne v posudku o zhode, čo je podstatné len v prípade prečinu Neoprávnené užívanie akademického titulu podľa § 376a Trestného zákona. Pokiaľ ide o ostatné trestné činy podľa § 376b Trestného zákona, páchateľ svojím konaním nezasiahne do autorského práva inej osoby ani neuvádza vysokú školu do omylu v splnení podmienok pre jeho získanie (napr. vyhlásenie, že prácu vypracoval sám, že neporušil autorské právo inej osoby, že úplný zoznam použitej literatúry uvádza v bibliografickom zázname a pod.), avšak akademický titul užíva hoci mu nebol udelený, mala by právna kvalifikácia takéhoto konania ako trestného byť dostatočným prostriedkom na odradenie prípadných páchateľov.
Uvedený postup teda bude vyžadovať:
| a/ | úpravu nového druhu trestu „Trest straty akademického titulu“; |
| b/ | úpravu podmienok pre ukladanie trestu straty akademického titulu; |
| c/ | zadefinovanie pojmu „plagiát“ v Prvom diele Piatej Hlavy Prvej Časti Trestného zákona, t.j. v časti výklad pojmu; |
| d/ | úpravu novej skutkovej podstaty trestného činu „Neoprávnené užívanie akademického titulu“ tak, aby prihliadalo na tri prípady, ku ktorým môže dôjsť v praxi; |
| e/ | úpravu posudku o zhode ako dôkazu použiteľného v trestnom konaní, t.j. zmena Trestného poriadku; |
| f/ | kompetenčné ustanovenie pre posudzovanie zhody vysokou školou s odkazom na podrobnosti, ktoré upraví osobitný predpis; |
| g/ | prijatie osobitného predpisu upravujúceho postup pri hodnotení zhody diela vysokou školou, zriadenie hodnotiacej komisie a postup pri vydávaní posudku o zhode na účely trestného konania. |
Zabezpečenie uvedených zmien právnej úpravy je nevyhnutné pre riadne trestné konanie v súlade so základnými zásadami trestného konania a požiadavku na zákonné získanie dôkazu a jeho následné použitie v trestnom konaní. Vykonanie uvedených zmien právnej úpravy je spôsobilé potrestať páchateľov, ktorí konajú protiprávne v súlade s represívnou funkciou trestného práva hmotného, odradiť ďalšie osoby do budúcna v súlade s preventívnou funkciou trestného práva hmotného a zamedziť ev. výrazne zmierniť pokusy o protiprávne získanie alebo neoprávnené užívanie akademického titulu alebo napomáhanie k jeho získaniu vypracovaním záverečnej alebo vedeckej práce za iného a v jeho mene alebo na jeho požiadanie.
Uvedený prístup považujem za dôležitý, preto odporúčam tento návrh nespolitizovať len ako návrh jednej strany, ale predložiť ho ako návrh zohľadňujúci potreby praxe. V prípade, ak sa v platnosti ponechajú súčasné prístupy a vysoká škola bude mať právomoc tituly odoberať, bude môcť trestať len osoby, ktorým ho udelila, neodradí potenciálnych páchateľov a nebude môcť trestať osoby, ktoré napomáhali získaniu akademického titulu, alebo ho užívajú bez vyštudovania vysokej školy. V danom význame preto považujem za vhodné prehodnotiť súčasné prístupy k odoberaniu titulov, upraviť opísané konanie ako trestný čin a obdobné prípady riešiť prostriedkami trestného práva. Osvojenie si opísaných zásad by mohlo objektívne viesť k zlepšeniu akademického prostredia a nahliadanie na získavanie akademických titulov v očiach verejnosti.
© 2019, JUDr. Martin Kovács